Škodia ľuďom ochranári prírody, alebo skôr zlé rozhodnutia samosprávy?

(25.04.2006; Obecné noviny; č. 17/2006, s. 1, 2; Olach Bohumil M.)


Jahňacina stojí u nás už aj 300 až 500 i viac korún za kilogram. Pritom ovčie a v tom i jahňacie mäso bolo v hlbokej aj bližšej minulosti Slovákov dostupné i pre chudobnejších ľudí. Dnes už nie je ani pre stredné vrstvy. Prečo to spomínam? Lebo, ak ma pamäť neklame, v prvých rokoch po "nežnom prevrate" bolo toto mäso celkom lacné, naši najmä menší chovatelia oviec však museli pri konkurencií dovezených produktov z oviec, najmä z Austrálie, ísť s cenami dole a likvidovali chovy. Dnes jahňacinu najmä dovážame a jej cena tomu zodpovedá.

Lenže ovca (podobne i krava), nie je len potravina, ale patrí k slovenskej krajine, na jej lúky, je súčasťou širšieho prírodného cyklu, ba povedal by som, že až súčasťou trvalo udržateľného rozvoja našej krajiny. Pritom, po prevrate sa mnohí ľudia nádejali, že chov oviec sa nielen udrží na úrovni z rokov socializmu, ale podstatne rozšíri. Nielenže sa nerozšíril chov oviec, ale prudko poklesol aj chov hovädzieho dobytka, ktorý si napríklad v susednom Rakúsku chránia všemožnými prostriedkami a za každú cenu. Lebo v Rakúsku už vedia, že pre život jednotlivca i celku nie je vždy najdôležitejšia najvyššia ekonomická (finančná), ale povedal by som komplexná efektívnosť vyjadrujúca kvalitu života a životného prostredia. A každá obec, počnúc jej starostom až po radových občanov, si kvalitu života (zahŕňajúcu uchovávanie histórie obce, riešenie potrieb súčasníkov i ohľady na prostredie pre budúce generácie) chráni. A samospráva má v rozvíjaní a ochrane kvality života mimoriadne, hlavné a nenahraditeľné postavenie. Žiaľ, v Rakúsku ho využíva v oveľa väčšej miere ako na Slovensku.

Samozrejme, že nespochybňujem úsilie miest a obcí zlepšovať a ochraňovať životné prostredie, táto úloha azda nechýba v plánoch a rozpočtových položkách žiadneho mesta/obce. Lenže so životným prostredím nesúvisí len tvorba a ochrana zelene, pokutovanie vodičov parkujúcich na trávnikoch, odstraňovanie divokých skládok, oprava vandalmi poškodených lavičiek, čistenie ulíc, atď. To je všetko veľmi dôležité, lebo to bezprostredne súvisí s každodenným životom občanov. Najväčšie krivdy na životnom prostredí, a teda aj na ľuďoch v ňom žijúcich, sa však páchajú už pri schvaľovaní územných plánov regiónov, miest a obcí. Nehovorím, že zámerne, ale ani to nevylučujem, najmä vo väčších mestách, kde sa pozemky delia na lukratívne a menej žiadané. Na procese prípravy a pripomienkovania nového územného plánu Bratislavy - azda by sa o tom dala napísať aj interesantná kniha - možno vidieť, že ide často priamo o boj. Stihol som sledovať len jeho útržky, ale nemám z neho dobrý pocit a zdá sa mi, že kvalita života Bratislavčanov v ponímaní, aké som naznačil bude klesať. Napriek ich značným protestom. Väčšina z nich, najmä mladších, ohúrená a vtiahnutá vírom auparkov, riverparkov, veľkých obchodov si to azda ani nevšimne, vidia to skôr tí strední a starší, ktorým stále záleží na tom, aby si Bratislava zachovala svojho ducha, ktorého jej závidí aj veľa cudzincov. V Bratislave však miznú športoviská, z plôch známych parkov - Horského parku a Sadu Janka Kráľa pri Dunaji v Petržalke - stále viac "odhrýzajú" nemilosrdní investori, investičné žraloky si stavajú, kde sa im zachce a čo sa im zachce, mrakodrapy a iné monštrá aj tam, kam nepatria. Zdá sa však, že samospráva je slabá, aby tomu zabránila. Alebo je nečinná či málo činná (neschopnosťou, schválne?), prípadne to jej poslanci požehnajú, lebo veď taká investícia prinesie peniaze a podporí ekonomickú prosperitu mesta/mestskej časti Bratislavy.

Nielen v Bratislave a iných väčších mestách sú však takéto problémy, menší dravci sa stála viac správajú podobne v menších mestách a mestečkách a možno aj na dedinách. Inde zase samosprávy v snahe získať peniaze dokážu predávať všetko bez rozdielu, neraz aj napriek protestom občanov. Zemplínsky korzár napr. 13. marca uverejnil článok o tom, aké starosti robia poslancom mesta Snina členovia ochranárskeho združenia Zelený kameň, ktorí zburcovali občanov do protestov proti tomu, aby sa mestský park s 500 stromami predal na stavbu supermarketu, za čo by mesto získalo minimálne 20 miliónov korún.

Prvú protestnú petíciu podpísalo vyše 2 200 občanov. Neskôr na podnet Zeleného kameňa do prvej tretiny marca poslalo 3 500 občanov na Mestský úrad v Snine pohľadnice s fotografiou parku a výzvou na jeho zachovanie. To je na také malé mesto ako Snina úctyhodný počet. Podľa Zemplínskeho korzára však predstaviteľov mesta na zasadaní MsZ netrápil obsah pohľadníc, teda protest a želanie občanov, ale sa obuli do ochranárskeho združenia, ktoré dokonca jedna poslankyňa nazvala zelený Taliban. Iný poslanec ho zase označil ako extrémistické, ktoré uprednostňuje prírodu pred človekom a jeho prácou. Nuž, podľa spomínaných poslancov sú zrejme požiadavky občanov na zachovanie parku extrémistické a škodiace človeku, kým jeho praktická likvidácia a zmena na veľkoobchod nie je extrémistická a je v prospech ľudí. Akurát nevieme ktorých, lebo zrejme tí sú pravdepodobne niekde v pozadí. A možnože ten obchod bude naozaj v parku stavať nejaký cudzí investor (vraj je v hre Tesco a Kaufland), ktorého zisky budú potom odchádzať preč zo Slovenska a pomôžu v jeho vlastnej krajine udržiavať komplexnú kvalitu života a prostredia, teda uprednostniť, ak treba, človeka pred peniazmi. (Za minulý rok tak odišlo z SR vyše 40 miliárd korún v ziskoch cudzích spoločností.)

Či teda budú v Snine padať stromy alebo nie sa ešte nerozhodlo. V Bratislave nedávno padali jedna bolesť. A vôbec, zdá sa, že sa napĺňajú obavy zástancov prírody a zelene z toho, že ak bude kompetencia povoľovania výrubu stromov na samospráve, stromy budú niekde padať oveľa jednoduchšie ako predtým. Hoci práve samospráva by mala byť najväčšia a najurputnejšia ochrankyňa životného prostredia ľudí a systematicky spolupracovať s ochrancami prírody, nie robiť z nich extrémistov. Príroda totiž aj naďalej u nás jasne prehráva s jej nepriateľmi, ktorí si neraz nasadzujú tvár dobrodincov človeka. A jedno zlé hlasovanie poslancov môže byť oveľa extrémistickejšie a nebezpečnejšie, ako tie najšialenejšie protesty ochranárov. A čo občania? Strácajú aj ilúzie o samospráve. Nečudo, že ich názory na samosprávu sa menia, čoho výsledkom bývajú také ankety, akú uverejnila aj Bratislavská Pravda 5. apríla s titulkom: Komunálnych politikov akoby platili investori.